Toto úsilie žije aj vďaka ľuďom, ktorí tomu už mnoho rokov venujú značnú časť svojho voľného času. Jedným z nich je Michael Klement, poradca pre zákazníkov v poisťovni OÖ Versicherung v Bad Ischli. V horskej záchrannej službe pôsobí už takmer tri desaťročia. K tejto dobrovoľníckej činnosti ho priviedla láska k horám, radosť z pomáhania a pocit spolupatričnosti, ktoré ho motivujú dodnes. V rozhovore pre #schongenial hovorí o svojich pohnútkach, požiadavkách kladených na horských záchranárov a o tom, čo znamená zachovať chladnú hlavu aj v náročných situáciách.
#schongenial: Ako ste sa dostali k dobrovoľníckej činnosti v horskej záchrannej službe?
Michael Klement: Hory ma vždy fascinovali a odjakživa som tam rád chodil. Zároveň bolo pre mňa dôležité zapojiť sa do dobrovoľníckej organizácie a robiť niečo zmysluplné pre druhých. Tak som sa pred 27 rokmi dostal k horskej záchrannej službe.
#schongenial: Čo vás motivuje venovať svoj voľný čas horskej záchrannej službe?
Michael Klement: Pre mňa je jednoznačne najdôležitejšie, že môžem pomáhať ľuďom v núdzi. Zároveň však zohráva veľkú úlohu aj pocit spolupatričnosti. V horskej záchrannej službe sa musíme môcť navzájom spoľahnúť. Vďaka tomu medzi kolegami a kolegynami vzniká mimoriadna súdržnosť.
#schongenial: Ako vyzerá typická zásahová akcia horskej záchrannej služby?
Michael Klement: Zásah začína poplachom na mobilnom telefóne. Potom sa vyrazí na základňu alebo priamo na dohodnuté miesto stretnutia. Tam dostaneme ďalšie informácie a pokyny. Aby to išlo rýchlo, mám svoju osobnú výstroj vždy v aute.
#schongenial: Aké vzdelanie a zručnosti sú potrebné na to, aby človek mohol pracovať v horskej záchrannej službe?
Michael Klement: Mal by ste mať už určité skúsenosti s vysokohorskou turistikou. Patrí sem napríklad lezenie, skialpinizmus a vysokohorské túry. Následne začína výcvik v príslušnej miestnej pobočke. Okrem toho absolvujete päť krajských kurzov. Až potom je výcvik horského záchranára ukončený.
#schongenial: Je nejaký zásah, ktorý vám zvlášť utkvel v pamäti? Prečo?
Michael Klement: Je ťažké vybrať len jednu jedinú zásahovú akciu. Sú veľmi krásne momenty, napríklad keď sa podarí zachrániť človeka, u ktorého sme spočiatku takmer stratili nádej. Zároveň však zažívame aj ťažké situácie, keď je akákoľvek pomoc už neskoro a musíme zosnulých dopravovať do údolia. Aj to, bohužiaľ, patrí k našej práci. Obe stránky nám zostávajú v pamäti.
#schongenial: Čo sú pre vás najväčšie výzvy alebo nebezpečenstvá pri zásahu?
Michael Klement: Obzvlášť dôležité je vždy si zachovať chladnú hlavu. Každý krok musí byť dobre premyslený. Pri zásahu totiž nenesiete zodpovednosť len za seba. Od vašich rozhodnutí môže závisieť aj bezpečnosť vašich kolegov a kolegyň. Preto sú koncentrácia, skúsenosti a vzájomná dôvera obzvlášť dôležité.
#schongenial: Ako zvládate ťažké alebo emocionálne náročné situácie?
Michael Klement: Máme možnosť využiť konzultácie s krízovým intervenčným tímom. Veľa vecí však spracovávame aj v rámci skupiny. Veľmi nám pomáha, keď sa po zásahu posadíme, porozprávame sa a spoločne preberieme to, čo sme zažili. Táto vzájomná výmena názorov je pre nás dôležitá.
#schongenial: Ako sa dá zosúladiť vaša dobrovoľnícka činnosť v horskej záchrannej službe s prácou, rodinou a voľným časom?
Michael Klement: Funguje to len vtedy, ak je zo všetkých strán porozumenie – tak v rodine, ako aj v pracovnom prostredí. Samozrejme, táto angažovanosť ide na úkor vlastného voľného času. Človek musí byť pripravený tento čas investovať. Pre mňa to však v každom prípade stojí za to.
#schongenial: Ďakujeme vám nielen za rozhovor, ale predovšetkým za vaše nasadenie a prajeme vám aj naďalej všetko dobré.
