V rozhovore s #schongenial Judith Guserl vysvetľuje, prečo šťastie nie je vecou náhody, ale schopnosťou, ktorú si môžeme rozvíjať. Hovorí o tom, ako kultivovať našu „myseľ“, prečo je duševná sila taká dôležitá práve pre mladých ľudí a ako môžu malé podnety v každodennom živote mať veľký účinok.
#schongenial: Zastávaš názor, že šťastie sa dá naučiť. Kedy si osobne po prvýkrát pocítila: To je naozaj pravda a my môžeme aktívne formovať svoje šťastie?
Judith Guserl: Nebol to jeden konkrétny moment, ale mnoho malých skúseností, najmä pri práci s deťmi. Jedna situácia ma však veľmi ovplyvnila: V triede sedel chlapec, ktorého otec zomrel deň predtým. Bol úplne tichý, uzavretý do seba a v miestnosti visela táto nevypovedaná veta: „Nikdy už nebudem šťastný.“
Tieto hodiny mi veľmi jasne ukázali: Nemôžeme zmeniť to, čo sa stane. Ale môžeme sa naučiť, ako s tým narábať. Keď sme začali vnímať nielen stratu, ale aj to, čo ju nesie – priateľstvá, malé silné stránky, momenty spojenia – niečo sa zmenilo.
Šťastie neznamená, že je všetko ľahké. Znamená to, že v sebe môžeme posilniť niečo, čo nás nesie aj cez ťažké časy. Práve vtedy som pochopila, ako veľmi náš pohľad spoluvytvára našu realitu.
#schongenial: Názov „Kopfgarten“ znie poeticky. Čo konkrétne znamená starať sa o vlastnú „záhradu v hlave“?
Judith Guserl: Pre mňa je to veľmi jednoduchý obraz: naša myseľ je ako záhrada. Všetko, čo si myslíme, cítime a prežívame, sú semená. Niektoré, ako napríklad starosti alebo pochybnosti, rastú úplne samy od seba, iné, ako napríklad optimizmus, dôvera alebo spojenie, potrebujú starostlivosť.
Starať sa o vlastnú záhradu v hlave znamená vedome sa rozhodnúť, na čo zameriame svoju pozornosť. Aké myšlienky živíme. Aké príbehy o sebe rozprávame. Nejde o to, aby sme potláčali ťažké pocity. Ale aby sme dali priestor tomu, čo nás posilňuje.
#schongenial: Intenzívne pracujete s deťmi a mládežou. Aké schopnosti dnes mladí ľudia potrebujú najviac?
Judith Guserl: Deti dnes vyrastajú vo svete plnom možností, ale aj preťaženia. Preto okrem vedomostí potrebujú predovšetkým vnútorné schopnosti: rozumieť svojim pocitom, zažiť vlastnú účinnosť, zvládať stres a dobre sa regulovať v digitálnom svete.
Kľúčové sú aj stabilné vzťahy. Dieťa, ktoré zažíva: „Vidím sa. Môžem robiť chyby a aj tak patrím k ostatným“, si vybuduje vnútornú silu, ktorá ďaleko presahuje školské známky.
#schongenial: Existuje nejaké jednoduché cvičenie, ktoré môže okamžite priniesť viac ľahkosti do každodenného života?
Judith Guserl: Áno, a je to prekvapivo jednoduché: pozitívne zhodnotenie dňa. Na konci dňa sa spýtam sama seba: Čo bolo dnes pekné? Za čo som vďačná? Nejde tu o veľké udalosti, ale o malé okamihy. Náš mozog je nastavený na to, aby videl problémy. Keď si vedome všímať to dobré, tento fokus sa krok za krokom mení.
V ťažkých momentoch pomáha aj jednoduchá veta: „Naučím sa s tým vyrovnať.“ Nezmení to situáciu, ale náš postoj. A práve to často robí rozdiel.
#schongenial: Mnohí veria, že úspech robí šťastným. Ty hovoríš: Šťastie je základom úspechu. Prečo?
Judith Guserl:
Pretože náš mozog funguje inak, keď sa cítime bezpečne a máme pocit, že niekam patríme. Vtedy sme kreatívnejší, odvážnejší a vytrvalejší.
Šťastie nie je odmena na konci. Je to základ, vďaka ktorému je rozvoj vôbec možný. Keď ľudia zažijú, že sú videní a že chyby sú dovolené, vzniká motivácia zvnútra.
#schongenial: Ako to konkrétne realizujete v školách a aký vplyv má vaša práca?
Judith Guserl: Pracujeme priamo s triedami, zapájame učiteľov a často aj rodičov. Nejde o jednorazové workshopy, ale o podnety, ktoré pôsobia aj v každodennom živote. V krátkodobom horizonte často vidíme viac pokoja, vzájomné rešpektovanie a deti, ktoré sa cítia viditeľné. Mnohí si cvičenia hneď vyskúšajú a zistia, že fungujú.
Z dlhodobého hľadiska vzniká niečo oveľa hlbšie: pocit, že môžu aktívne prispievať k svojmu vlastnému blahu. Deti a mládež chápu, že ich prežívanie nezávisí len od vonkajších okolností, ale aj od toho, ako narábajú so sebou a so svojimi myšlienkami. Z toho vyrastá sebauplatnenie nezávisle od pôvodu alebo predpokladov.
Tento prístup má solídne vedecké základy. Štúdie, ako napríklad štúdia SEYLE, ukazujú, že programy na podporu duševného zdravia môžu výrazne znížiť príznaky depresie. Aj poznatky z pozitívnej psychológie a výskumu reziliencie potvrdzujú, že pohoda, motivácia a schopnosť učiť sa sa zlepšujú, ak cielene pracujeme na týchto kompetenciách.
#schongenial: Ak by si mohla dať len jednu radu: aká by to bola?
Judith Guserl: Všímajte si vedome, kam smerujete svoju pozornosť. Keď začneme vnímať nielen problémy, ale aj to, čo sa darí, zmení sa náš zážitok. Nie preto, že sa všetko vonku mení, ale preto, že sa na to pozeráme inak. A práve tento pohľad často mení viac, než si myslíme.
#schongenial: Ďakujeme za inšpiratívny rozhovor a prajeme veľa úspechov vo vašej práci.
