V 19. storočí bolo na konci ťažko prístupného vysokého údolia nad Hallstattom odkrytých viac ako 1 000 hrobov. Ich množstvo podnietilo švédskeho archeológa Hansa Hildebranda, aby podľa tejto lokality pomenoval epochu. Termíny "hallstattská kultúra" alebo "hallstattské obdobie" sa odvtedy používajú na označenie stredoeurópskej doby železnej približne od roku 800 do roku 450 pred n. l. Početné hrobové predmety nájdené na hallstattskom pohrebisku, z ktorých niektoré obsahujú nádherné nádoby, zbrane a šperky, sú dôkazom prosperity, ktorú vytvorila ťažba soli a obchod, ako aj rozsiahle obchodné vzťahy.
Zameranie na obchod s kovmi
Archeometalurg Mathias Mehofer z Viedenského inštitútu pre archeologické vedy (VIAS) na Viedenskej univerzite a Georg Tiefengraber a Karina Grömerová z Prírodovedného múzea vo Viedni (NHM) skúmajú v rámci projektu financovaného EÚ obchod s kovmi v dobe železnej. Na tento účel analyzovali geochemický odtlačok kovu použitého v hrobových predmetoch a preukázali, že v neskorej dobe bronzovej (koniec 2. tisícročia pred n. l.) sa používala tzv. meď na báze chalkopyritu. "Tá takmer určite pochádzala z oblasti Hochkönig-Mitterberg v Salzbursku a z južných Álp, konkrétne z Trentina a Južného Tirolska," vysvetlil Mehofer. V Hallstatte sa spracovával na šperky, zbrane a nástroje.
Meniace sa obchodné siete
Výskum tiež odhalil, že približne od roku 900 do roku 800 pred n. l. sa čoraz viac používala takzvaná bledá meď na báze rudy, ktorej pôvod je zatiaľ nejasný. "Naše analýzy teda dokazujú, že zásobovacie siete sa v priebehu storočí menili," prezentuje vedec zatiaľ nepublikované výsledky výskumu v tlačovej správe Viedenskej univerzity. Je možné, že zdroje chalkopyritovej medi z neskorej doby bronzovej sa postupne vyčerpali, a preto bolo potrebné využívať nové zdroje medi. Nálezy zlata z pohrebiska sa ešte analyzujú.
#schongenial - Zviditeľňujeme pozitívne veci, už geniálne!
Zdroj: red, ooe.ORF.at/Agencies
